Ospravedlňujem sa za preklepy, nemám nervy to opravovať, snáď pochopíte to podstatné
Bola som učitelka, nemala som ešte 30. Boli prázdniny a mňa zobrali do novej školy. Novej pre mňa.
Začal školský rok, musela som si zvyknúť, na kolegov , na deti, na tie všetky povinnosti. Táto práca je trochu hektická, pohltí veľa času, keď nedáte pozor, tak všetok.
Naučila som sa plávať, išlo to celkom dobre. Pán riaditeľ bol milý, nekonfliktný, kolegovia tiež.
V kabinete som bola s podobne starou kolegyňou a tešila som sa , že nemusím sedieť v zborovni s ostatnými. Už som to zažila a veľmi ma to rušilo.
Spolu so mnou nastúpil aj kolega, ale nebol mi sympatický. Tak trochu som dúfala, že sa tu nájde niekto, kto bude stáť za hriech. Bola som sama.
Pri rozdeľovaní úväzku som zistila, že budem učiť aj predmety, ktoré som neštudovala. Niečo ako skok padákom. Viete , že to dobre dopadne, ale aj tak sa bojíte.
Postupne som spoznávala žiakov. Ako vždy, našli sa takí, ktorí ma udržiavali v strehu. Vyrušovali na milión spôsobov. Trvalo mi ešte jeden rok, než som prišla na to, že chcú aby som si ich všimla, aby som im venovala pozornosť. Nikdy by ma nenapadlo, že je to preto, že som im sympatická.
Tak som sa s nimi jedovala a bol to nerovný boj. Takéto dieťa mi dokázalo sabotovať aj polovicu vyučovacej hodiny.
Dnes by som to skúsila inak. V podstate som to aj skúsila ale tento pokus sa už neopakoval, pretože som učiteľovanie zavesila po troch rokoch na klinec.
Na tejto škole učili štyria muži. To sa často nestáva. Preto tam nebola dusná atmosféra ako v iných kolektívoch.
Hľadala som si partnera. Na zoznamke. A tak som často chodila do počítačovej miestnosti. Tu sa zdržiaval asi 40 ročný kolega, ktorý učil informatiku. Bez zábran ma začal baliť. Bol mi silno nesympatický. Učil aj náboženstvo, čiže veriaci. Doma mám asi 6 deti a manželku, ktorá už asi odmietala ďalšie tehotenstva. Ako silno veriaci zrejme akákoľvek antikoncepcia neprichádzala do úvahy.
Musela som vykrývať jeho útoky, ale keďže som ho potrebovala na menšie službičky ohľadom kompjútru, takže som na neho bola mierna, čo jemu dávalo nádej.
Chodila som k deviatakom. Dve triedy. Neviem prečo, zapôsobil na mňa jeden z nich. Sedel vzadu, bol vysoký a bolo vidno že už zarastá. Vyzeral oveľa staršie ako ostatní.
Po príchode do triedy som mu vždy venovala pohľad. Videla som, že mi to nie je jedno, tak trochu to iskrilo
Bolo príjemné chodiť do tejto triedy až……
…až do momentu, keď otvoril ústa.
Bol hlúpy a do konca školského roka mi to potvrdil veľakrát. A chudák nešťastný. Najprv nahnevaný, nakoniec to pochopil.
A bolo po láske
Medzitým ma prudil informatik, dokonca pán riaditeľ mal dvojzmyselné narážky, ktoré som nechápala, len raz mi to preložila pani zastupkyna a, nechápala som.
Prešiel asi mesiac. Bol športový deň . Mne šport nič nehovorí, tak som sa tam iba ponevierala.
Kolegyňa mi povedala meno žiaka, že nech si príde pre diplom. Vybrala som sa za deviatakmi a pýtala som sa, ktorý to je. Všetci len pozerali, nikto nič. Okolo mňa prešiel chlapec, hlava hore, ani na mňa nepozrel. Vravím si, čo mu je. Aha, to je on. Ale prečo sa takto chová?
Pri najbližšej príležitosti, keď som bola v ich triede, som si ho trochu obzrela.
Šibalske oči aj úsmev, inak celkom nenápadný .
Začala som mu venovať pozornosť.
A potom som na to prišla.
Bol nahnevaný, že som si ho mesiac nevšímala
Bolo to celé divné. Prečo mu na tom tak záležalo?
Ale áno, páčil sa mi, bol veľmi bystrý
Raz som sedela za počítačom a on pri vedľajšom. Pozerala som si Google maps, priznám sa, bola som z toho hotová, čo všetko zaznamená satelit.
Prisunul sa ku mne a pozeral na moju obrazovku. Ja som mu nadšene hovorila čo je to za program. Pozorne ma počúval. Potom som pozrela na neho a on sa škeril. Dostal ma. Samozrejme to poznal, spolu sme sa nakoniec smiali a ja som mu povedala, že je hnusoba.
Dialo sa takéto malé nevinné veci a ja som do tej triedy chodila radšej a radšej až to bola moja najobľúbenejšia trieda.
Premýšľala som, prečo mám na neho slabost bol odo mňa o viac ako 10 rokov mladší.
Keď som bola v jeho veku, bola som pre chlapcov neviditeľná. Aspoň sa mi to zdalo. Páčilo sa mi zopár chlapcov, ale bolo pre mňa nemysliteľné, že by som to niektorému povedala.
A teraz, som stredobodom pozornosti. A on?
On to tak neciti.
Robí si zo mňa žarty.
Musím byť nekompromisná, nič nemôže vidieť.
On môže mať každú, počula som ako dievčatá výskali nad jeho koncoročnou fotkou.
Raz využil príležitosť. Bolo pred Vanocami. Povedala som žiakom, aby si pripravili tri lístočky a na každý napisali blahoželanie pre troch spolužiakov.
Napísal mi: A vy pani učiteľka, aby ste bola zdravá a aby ste to s nami vydržali
Školský rok bol na konci. Kolegovia ma varovali, že deviatakov nezvládnem, že oni už nemajú povinnosti a budem to mať ťažké s nimi.
Tak ma napadlo, že by mohli odučiť hodinu. Nech si vyskúšajú aké to je. Prihlásilo sa zopár dievčat.
Ja som si sadla medzi deti a dávala pozor. Zrazu som začula žiačku ako na mňa volá šeptom.
Podávala mi listoček. Pohybom som naznačila , že pre koho.
Pre vás.
Musela som sa červenať, bola som v rozpakoch.
Andrea, pôjdeš dnes po škole so mnou von?
Keby som stála, tak odpadnem.
To čo je!
Prečo mi to napísal.
Čo je za tým…
Po hodine som mu s vážnou tvárou, nie, trhalo mi kútikmi povedala, že nech to už nikdy nerobí…..
Celá debata | RSS tejto debaty