Mesto
Tvoja manželka je silueta vystrihnutá z kartona. Nesmieš ju pod pazuchou . Postavis ju ku oknu. Svetlo kopíruje jej obrysy
Manikurovymi nožničkami jej vystrihnem oko
Pozriem sa na teba
Ty skloniš hlavu a zhlboka vzdychneš
Podides ku oknu a poprosiš ma,aby som ti s ňou pomohla
Je taká ľahká
Milujeme sa
Nežne zo mňa odhryznes
V lone mi zostane sladká diera
V tvojej žene sa niečo pohlo
Po milovaní si si umyl zuby
Vzal si manželku a vrátil sa domov
Keď som osamela, uľavilo sa mi
Cez okno znovu začalo prúdiť svetlo
Celá debata | RSS tejto debaty