Vytrhnuté z kontextu

Fotili sme sa, druhýkrát. Na prvých fotkách sme vyzerali ako gumáci, ak si pamätáte, ty si sa ksichtil, púlil oči, a ja som mala iba zopár zárezov na tvári. Necítili sme to tak, alebo to bol iba strach? Veľký strach, že ten druhý to nemyslí vážne. Že prečo sme tu, na kopci, kúsok za dedinou.

Stále si mi opakoval, mám ťa iba rád, prepáč mi to, a mne bolo jedno čo hovoríš, lebo som vedela, že to tak nie je. Miloval som inú a tá ma opustila. Bola to veľká rana. Pomohla si mi, už ťa nepotrebujem. Píšem si s jednou a dohodli sme si rande, ale ja som si uvedomil, že mi bude za tebou smutno… Neviem či ťa mám rád alebo čo, dáme si pauzu. Prestal si písať. Prosila som ťa,že je to nechcem, nedokážem byť ticho..bolelo to a veľa som plakala. Až dokým mi nedošlo, že ma ovládaš, že si robíš čo chceš a to len preto, lebo máš strach. Že ťa opustím. Aj ja. Nadýchla som sa, pocítila odvahu a dala jasne najavo, že aj ja som tu, že bezo mňa budeš sám.

Fotili sme sa druhýkrát. Vyzerali sme pekne .