
Bolo obdobie, keď som počúvala, robiš si z bytu dielňu, zaplať si nejakú miestnosť a tam to môžeš robiť ,čo ma naozaj veľmi iritovalo a nerozumela som tomu, ako môže moje štrikovaie niekoho obťažovať.

Je fakt, že keď som doma, obložím sa krabicami s vlnou, ale v prípade potreby sú krabice asi do dvoch minút pod posteľou alebo v skrini.
Tieto ponosy ma napadnú vždy, keď cestujem vlakom. (Cestovanie autobusom nie je také pohodlné, preto sú klbká a ihlice doma.)

Keďže zvyknem cestovat 3 hodiny vlakom, vždy mám pri sebe taštičku so všetkým potrebným a nápadom v hlave. No a v takom kupé síce nie je bohvie koľko miesta, ale aj tak sa môžem venovať tomu čo ma baví.
Dnes sa dokonca pristavila sprievodkyňa a pochválila moju prácu.

Je to skromné remeslo, nepotrebujem dielňu, kdekoľvek sa môžem pohodlne usadiť, môžem pracovať. A už som vo vlaku videla zopár žien pliesť svetre, takže sa sem zmestia aj väčšie projekty.
Celá debata | RSS tejto debaty