Takže Ferko ma zoznámil s najlepším kamarátom. Prišiel podvečer a môj priateľ dal fľašu na stôl. A jeden štamperlík aj pre mňa. Napriek tomu, že som mu povedala, že nepijem.
Kamarát sa usadil a spustil niečo o miestnom starostovi, ktorý niečo sľúbil, ale nesplnil to. Bol hlučný, veľmi sebavedomý a veľmi nahnevany.
Medzitým sa naplnili všetky štamperlíky . Chlapci ich chytili a chystali sa pit. Kamarát sa na mňa prenikavo zahladel. Mala som pocit, že som minimálne retardovaná, keď nepijem s nimi.
Usmiala som sa a odmietla som znovu. Ale poviem vám, nebolo mi to jedno. Preto, keď sa otvorila téma alkohol, priznala som sa, že som si kedysi dala občas vaječný koňak.
Tak sme spolu debatovali, ale ja som už z tejto návštevy bola nervózna. A napadlo ma, ako môže mať môj priateľ takéhoto kamaráta. Vôbec mi to nesedelo.
Po čase sa kamarát ozval zase, že príde. Nebola som nadšená.
Pozerala som ako puk, keď na stôl položil vaječný koňak.
Usmiala som sa naňho, to si nemal nosiť, vieš, ja nepijem..
Zase ten hypnotický pohľad.
Ten večer som znovu nepila. Aj keď to vyzeralo, že neviem čo chcem. Bola som rada, keď konečne odišiel.
Ferko mi stále rozprával rôzne historky zo svojho života, ktorým som spočiatku nepripisovala žiadny význam.
Napríklad to, že ako ženatý muž mal milenky. Samozrejme to nič neznamenalo. To on bol obeť, to oni ho chceli.
Mal kamarátku, stretávali sa v miestnej krčme. Vraj ho milovala, tak čo mal robiť. On ju neľúbil. Párkrát sa s ňou vyspal.
Spýtala som sa čo je s ňou teraz.
Je alkoholička, odpovedal spokojne.
Celá debata | RSS tejto debaty