Tento dátum mám rada, pretože mi pripomina, že máme to najcennejšie, demokraciu. Bola som dnes v centre Bratislavy a stala sa súčasťou hromádky ľudí, ktorý na šafku nasadli do jednotky a previezli sa na Poštovú. A dtial na zrejme Hodžovo námestie.
Páčila sa mi komunikácia mladých dievčat, napr poznámka že moja mama mala 17 ťak isto ako ja teraz. Tí mladí ludia vtipkovali,smiali sa, bezstarostní. Ale bolo im jasné prečo tam idú a aj keď natlačení ako v dobytčaku, slecna sa chválila, že jej niekto zohrieva riť….aj tak vedeli o čo ide a prečo tam chcú byť aj s ostatnými.
Ja som mala 11 a rok predtým mi umrela mama.
Napriek tomu som veľmi rada, že som mohla vnímať tú atmosféru. Keď otrok zhodí putá s vedomim, že už neexistuje nikto, kto by sa mu vyhrážal, že mu nasadí nové, oveľa väčšie s pichliačmi z vnútornej strany, ktoré sa mu zaryjú hlboko pod kožu.
Kto v tomto štáte chráni demokraciu?
Treba týchto ľudí nájsť a podporovať. Hlavne tých , čo majú silu a odvahu nielen byť zvolení ale v tejto pozícii aj vydržať.
Byť zvolený nie je výsada, je to povinnosť zotrvať aj keď príde povodeň, hurikán alebo tornádo …
Celá debata | RSS tejto debaty